"Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými
skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým
zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou
históriou. Vďaka 90 až 98 percentnej vlhkosti sa v jej priestoroch
uskutočňujú ozdravné speleoklimatické pobyty," uviedla pre TASR hovorkyňa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková.
Jasovská bola prvou jaskyňou na území Slovenska sprístupnenou
verejnosti. Stalo sa tak už v roku 1846 a túto udalosť pripomína aj
aktuálne vydaná suvenírová eurobankovka s jej zobrazením.
Podzemný dutinový priestor vytvorili ponorné toky rieky Bodvy v
druhohorných triasových vápencoch v piatich vývojových úrovniach. "Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, kamenné vodopády, bubny, brčká a iné formy," priblížila Bocková.
Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov a možno v nej nájsť až 19 z
celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku. Už v dávnych dobách v
jej priestoroch nachádzali útočisko zvieratá, o čom svedčia nálezy kostí
jaskynného medveďa a hyeny. Ľudia ju osídlili v mladšej kamennej dobe,
krátkodobo možno dokonca ešte skôr.
O tom, že ľudia poznali jaskyňu aj v stredoveku, svedčí unikátny
bratrícky nápis v Husitskej sieni z roku 1452. Zaznamenáva víťazstvo
vojsk Jana Jiskru z Brandýsa.
"Traduje sa, že jaskyňu - jej horné časti - objavil niektorý z
mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii rádu sa
viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako
útulok," informuje Správa slovenských jaskýň.
Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2,8 kilometra a vertikálne rozpätie 55
metrov, sprístupnená časť má 550 metrov. Teplota vzduchu v nej dosahuje
8,8 až 9,4 stupňov Celzia. Jej špecifické ovzdušie sa využíva pri liečbe
alergických a astmatických ochorení. Pre verejnosť je prístupná každý
deň okrem pondelka, prehliadka trvá približne 45 minút.